Mnohí ľudia si myslia, že jedia len vtedy, keď sú hladní. V skutočnosti to však často nie je pravda. Veľakrát nesiahame po jedle preto, že naše telo potrebuje energiu, ale preto, že sme unavení, vystresovaní, smutní alebo sa jednoducho nudíme. Stáva sa to mladým aj starším ľuďom a po šesťdesiatke to môže byť ešte častejšie. Človek si uvarí kávu, otvorí chladničku a hľadá niečo malé pod zub. O pár minút zistí, že „to malé“ bol koláč, dva keksíky a ešte kúsok syra. A pritom hlad vôbec nemal. Len jeho telo alebo myseľ hľadali spôsob, ako získať trochu energie.
Únava je jedným z najčastejších dôvodov, prečo jeme viac, než potrebujeme. Keď sme nevyspatí alebo psychicky vyčerpaní, mozog začne hľadať rýchly zdroj energie. Najjednoduchším riešením sú sladké alebo kalorické jedlá. Cukor dodá krátkodobý príval energie, no ten veľmi rýchlo zmizne. O chvíľu sa cítime unavení znova a celý kolobeh sa opakuje. Nie je to nedostatok vôle. Je to prirodzená reakcia organizmu, ktorý sa snaží získať energiu čo najrýchlejšie.
Po šesťdesiatke sa únava môže objavovať častejšie. Telo sa regeneruje pomalšie, spánok býva plytší a mnohí ľudia sa počas noci niekoľkokrát zobudia. Keď potom ráno nemajú dostatok síl, často hľadajú pomoc v jedle. Myslia si, že potrebujú viac jesť, no v skutočnosti by ich telo viac ocenilo kvalitnejší spánok alebo krátky oddych. Niekedy je najlepším liekom na únavu nie ďalší rožok, ale dvadsať minút pokoja alebo prechádzka na čerstvom vzduchu.
Veľký vplyv má aj stres. Keď sme nervózni alebo máme zlú náladu, mnohí z nás automaticky siahnu po niečom sladkom. Jedlo totiž na krátky čas zlepšuje náladu. Mozog uvoľní látky, ktoré navodia príjemný pocit, a človek má dojem, že sa cíti lepšie. Lenže tento účinok trvá krátko. O chvíľu sa môže objaviť pocit viny alebo ďalšia chuť na jedlo. Tak vzniká začarovaný kruh, z ktorého nie je vždy jednoduché vystúpiť.
Ďalším dôvodom je nuda. Keď nemáme čo robiť, jedlo sa stáva akousi zábavou. Najmä ľudia na dôchodku trávia viac času doma a chladnička je stále poruke. Človek ide okolo kuchyne, otvorí dvierka a hľadá niečo na zahryznutie. Nie preto, že by bol hladný, ale preto, že sa chce na chvíľu zabaviť. A úprimne, chladnička býva veľmi trpezlivá kamarátka. Nikdy nepovie: „Už si tu bol pred piatimi minútami.“
Veľmi dôležité je naučiť sa rozlišovať medzi skutočným hladom a chuťou na jedlo. Skutočný hlad prichádza postupne. Cítime prázdny žalúdok a sme ochotní zjesť takmer čokoľvek. Chuť na jedlo býva oveľa náhlejšia. Zrazu dostaneme obrovskú chuť práve na čokoládu, koláč alebo slané chipsy. To často nie je hlad, ale signál, že nám chýba energia, oddych alebo psychická pohoda.
Naše telo nám pritom často dáva jasné signály. Ak sme unavení, potrebuje oddych. Ak máme smäd, potrebuje vodu. Ak sme dlhodobo v strese, potrebuje spomaliť. Lenže namiesto toho mu často ponúkneme ďalší koláč alebo sladký nápoj. Telo síce prijme energiu, ale jeho skutočný problém zostane nevyriešený.
Veľký význam má pravidelný spánok. Ľudia, ktorí spia málo alebo nekvalitne, majú počas dňa častejšie chuť na sladké a kalorické jedlá. Je to spôsobené aj hormónmi, ktoré ovplyvňujú pocit hladu a sýtosti. Keď sme oddýchnutí, oveľa ľahšie robíme rozumné rozhodnutia. Keď sme unavení, mozog chce čo najrýchlejšiu odmenu. A tú často nájde práve v jedle.
Pomáha aj pravidelný pohyb. Mnohí si myslia, že keď sú unavení, mali by si sadnúť pred televízor. Paradoxne však krátka prechádzka alebo ľahké cvičenie často dodajú viac energie než ďalšia sladkosť. Pohyb zlepšuje krvný obeh, okysličuje mozog a podporuje tvorbu hormónov dobrej nálady. Telo sa po ňom cíti živšie a potreba „zaháňať únavu jedlom“ sa znižuje.
Veľmi užitočné je na chvíľu sa zastaviť vždy, keď dostaneme chuť niečo zjesť. Stačí si položiť jednoduchú otázku: „Som naozaj hladný, alebo som len unavený?“ Ak si nie sme istí, môžeme sa najprv napiť vody, na chvíľu si sadnúť alebo ísť na krátku prechádzku. Často zistíme, že chuť na jedlo po pár minútach zmizne.
To však neznamená, že si nikdy nesmieme dopriať niečo sladké alebo obľúbené. Zdravý životný štýl nie je o zákazoch. Je o pochopení vlastného tela. Ak si občas dáme koláč, pretože naň máme chuť, je to úplne v poriadku. Dôležité je, aby jedlo nebolo naším jediným riešením únavy, stresu alebo samoty.
Po šesťdesiatke je dobré vytvoriť si nové návyky. Namiesto automatického otvorenia chladničky si môžeme pripraviť čaj, prečítať pár strán knihy, zavolať priateľovi alebo sa ísť prejsť. Takéto drobné zmeny môžu výrazne ovplyvniť naše zdravie aj hmotnosť.
Na záver si zapamätajte jednu jednoduchú myšlienku. Nie vždy, keď máme chuť jesť, potrebuje naše telo jedlo. Niekedy potrebuje oddych, pohyb, pohár vody alebo len chvíľu pokoja. Ak sa naučíme rozpoznávať tieto signály, urobíme pre svoje zdravie oveľa viac než akoukoľvek prísnou diétou.
Takže nabudúce, keď otvoríte chladničku a budete hľadať niečo dobré, skúste sa na chvíľu zastaviť. Možno nezistíte, že ste hladní. Možno zistíte, že ste len unavení. A vaše telo vám možno potichu povie: „Ďakujem, ale dnes by som radšej prijalo trochu oddychu než ďalší kúsok koláča.“