Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo vám pred dôležitou udalosťou začne rýchlejšie biť srdce alebo sa vám stiahne žalúdok? Na prvý pohľad sa môže zdať, že myšlienky existujú iba v našej hlave a telo si žije vlastným životom. V skutočnosti sú však mozog a telo neustále prepojené. To, na čo myslíme, ako vnímame každodenné situácie a ako reagujeme na stres, môže ovplyvňovať aj naše fyzické zdravie. Neznamená to, že pozitívnym myslením dokážeme vyliečiť každú chorobu, ale náš spôsob uvažovania môže zohrávať dôležitú úlohu v celkovej pohode.
Mozog a telo spolu neustále komunikujú
Mozog je riadiacim centrom nášho organizmu a prostredníctvom nervového a hormonálneho systému ovplyvňuje množstvo telesných procesov. Keď vyhodnotí určitú situáciu ako nebezpečnú alebo stresujúcu, telo môže automaticky spustiť obrannú reakciu. Srdce začne biť rýchlejšie, svaly sa napnú a dýchanie sa zrýchli.
Takáto reakcia je prirodzená a v skutočnom nebezpečenstve nám môže pomôcť. Problém nastáva vtedy, keď sa organizmus dostáva do stresového stavu príliš často a nemá dostatok priestoru na zotavenie.
Negatívne myšlienky a stres
Každý z nás občas premýšľa nad problémami, povinnosťami alebo neistou budúcnosťou. Ak sa však neustále zaoberáme tým, čo všetko sa môže pokaziť, môžeme si udržiavať zvýšené psychické napätie.
Dlhodobý stres môže prispievať k problémom so spánkom, bolestiam hlavy, svalovému napätiu či tráviacim ťažkostiam. U niektorých ľudí môže nepriaznivo ovplyvňovať aj krvný tlak a ďalšie faktory súvisiace so zdravím srdca.
To však neznamená, že každá choroba vzniká z negatívnych myšlienok. Zdravie ovplyvňuje množstvo faktorov vrátane genetiky, životného prostredia, infekcií a životného štýlu.
Prečo sa nám pri strese stiahne žalúdok?
Možno ste už zažili situáciu, keď vás pred skúškou, pracovným stretnutím alebo nepríjemným rozhovorom rozbolelo brucho. Nie je to iba náhoda.
Mozog a tráviaci systém sú prepojené prostredníctvom takzvanej osi črevo – mozog. Stres a silné emócie môžu ovplyvňovať pohyblivosť čriev, vnímanie bolesti aj tráviace procesy.
Preto sa psychické napätie môže prejaviť nadúvaním, nevoľnosťou alebo zmenami vyprázdňovania. Ak sa však tráviace ťažkosti opakujú alebo pretrvávajú, nemali by sme ich automaticky pripisovať iba stresu.
Myšlienky ovplyvňujú aj kvalitu spánku
Večer si ľahneme do postele, zatvoríme oči a zrazu sa začne premietanie všetkých problémov posledného týždňa. Mozog sa niekedy správa, akoby mal vlastný nočný televízny program bez možnosti vypnutia.
Neustále premýšľanie nad starosťami môže sťažovať zaspávanie a zhoršovať kvalitu spánku. Nedostatok spánku následne ovplyvňuje energiu, koncentráciu, náladu aj schopnosť organizmu zotavovať sa.
Pomôcť môže pravidelný spánkový režim, obmedzenie večerného sledovania obrazoviek a pokojnejšie aktivity pred spaním.
Pozitívne myslenie nie je zázračný liek
Často počúvame, že stačí myslieť pozitívne a všetko bude v poriadku. Takéto tvrdenie je však príliš zjednodušené.
Optimistickejší pohľad na život môže pomáhať pri zvládaní stresu a podporovať zdravšie každodenné rozhodnutia. Ľudia, ktorí veria, že môžu niečo ovplyvniť, môžu byť napríklad motivovanejší pravidelne sa hýbať alebo dodržiavať odporúčania lekára.
Pozitívne myslenie však nenahrádza liečbu ani nezaručuje ochranu pred ochorením. Dôležitejšie než nútiť sa do neustálej dobrej nálady je naučiť sa realisticky pristupovať k problémom.
Ako vnútorný rozhovor ovplyvňuje naše správanie?
Každý človek vedie počas dňa určitý vnútorný rozhovor. Niekedy sa povzbudzujeme, inokedy sa kritizujeme za každú maličkosť.
Ak si neustále opakujeme, že nič nedokážeme alebo že nemá význam niečo skúšať, môžeme postupne strácať motiváciu. Naopak, realistické a povzbudzujúce myšlienky nám môžu pomôcť pokračovať aj pri menších neúspechoch.
Namiesto vety „Nikdy sa mi nepodarí pravidelne cvičiť“ môžeme skúsiť povedať „Začnem krátkou prechádzkou a postupne uvidím, čo zvládnem“. Takáto zmena myslenia síce neurobí prácu za nás, ale môže nám uľahčiť prvý krok.
Pokojnejšia myseľ môže pomôcť aj telu
Keď sa cítime bezpečne a uvoľnene, organizmus sa môže postupne presúvať zo stresovej reakcie do pokojnejšieho stavu. Spomaľuje sa dýchanie, znižuje sa svalové napätie a telo dostáva priestor na odpočinok.
Práve preto môžu byť užitočné jednoduché relaxačné techniky, pomalé dýchanie alebo krátke chvíle ticha. Nemusíme pritom sedieť hodinu v lotosovom sede a tváriť sa ako skúsený budhistický mních.
Niekedy stačí päť minút pokojného dýchania alebo krátka prechádzka bez telefónu.
Pohyb pomáha aj našim myšlienkam
Vzťah medzi mysľou a telom funguje oboma smermi. Nielen psychický stav ovplyvňuje telo, ale aj fyzická aktivita môže priaznivo pôsobiť na náladu.
Pravidelný pohyb môže pomáhať zmierňovať stres, podporovať kvalitnejší spánok a zlepšovať psychickú pohodu. Nemusí pritom ísť o náročné športové výkony.
Prechádzka v prírode, bicyklovanie alebo jednoduché domáce cvičenie môžu byť príjemným spôsobom, ako si oddýchnuť od každodenných starostí.
Prestaňme veriť každej myšlienke
Nie všetko, čo nám prebehne hlavou, musí byť pravda. Keď sa niečo nepodarí, mozog nám niekedy okamžite ponúkne ten najhorší možný scenár.
V takých chvíľach môže pomôcť jednoduchá otázka: „Mám naozaj dôkazy, že sa to stane?“ Často zistíme, že naše obavy sú iba jednou z možných predstáv o budúcnosti.
Takéto uvedomovanie si vlastných myšlienok môže pomáhať znižovať zbytočné napätie. Ak sú však úzkosť alebo negatívne myšlienky dlhodobé a výrazne zasahujú do života, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc.
Malé návyky pre zdravšiu myseľ
Starostlivosť o psychickú pohodu nemusí byť komplikovaná. Skúste si každý deň nájsť chvíľu na činnosť, ktorá vás upokojuje a prináša vám radosť.
Môže to byť počúvanie hudby, čítanie, rozhovor s blízkym človekom alebo pobyt vonku. Pomôcť môže aj obmedzenie neustáleho sledovania negatívnych správ.
A ak máte pocit, že musíte každý deň vyriešiť všetky problémy sveta, pripomeňte si, že ani váš mobil nedokáže fungovať bez pravidelného nabíjania.
Zdravie začína aj tým, ako sa k sebe správame
Naše myšlienky môžu ovplyvňovať stresové reakcie, spánok, správanie aj každodenné rozhodnutia. Preto má význam venovať pozornosť nielen tomu, čo jeme a koľko sa hýbeme, ale aj tomu, ako premýšľame o sebe a svojom živote.
Nemusíme byť neustále optimistickí ani sa usmievať za každých okolností. Smútok, strach a obavy sú prirodzenou súčasťou života.
Dôležité je naučiť sa s nimi pracovať a dopriať si dostatok priestoru na oddych. Zdravšia myseľ totiž môže byť užitočným spojencom pri starostlivosti o fyzické zdravie.
Pamätajte, že pozitívne myslenie neznamená ignorovať problémy, ale hľadať spôsoby, ako ich zvládať. Aj malá zmena v každodennom uvažovaní môže byť začiatkom pokojnejšieho a vyrovnanejšieho života.