Žijeme v dobe, keď máme prístup k informáciám dvadsaťštyri hodín denne. Stačí zapnúť televízor, otvoriť internet alebo zobrať do ruky mobil a okamžite sa na nás valia desiatky správ z celého sveta. Problém je, že veľká časť týchto správ je negatívna. Počúvame o vojnách, nehodách, chorobách, ekonomických problémoch a rôznych katastrofách. Mnohí ľudia začínajú svoj deň práve takýmito informáciami a končia ho rovnakým spôsobom. Postupne sa to stáva bežnou súčasťou života, no málokto si uvedomuje, aký veľký vplyv to môže mať na naše zdravie.
Náš mozog je nastavený tak, aby si viac všímal nebezpečenstvo než pozitívne veci. Kedysi to bolo veľmi užitočné. Ak si praveký človek nevšimol nebezpečného predátora, mohol prísť o život. Preto sa mozog prirodzene sústreďuje na hrozby. Dnes však namiesto šabľozubého tigra sledujeme nekonečný prúd negatívnych správ. Hoci sa nás väčšina z nich osobne netýka, mozog reaguje podobne, akoby nebezpečenstvo bolo priamo pred nami.
Keď človek pravidelne prijíma veľké množstvo negatívnych informácií, telo začne produkovať stresové hormóny. Zvyšuje sa napätie, zrýchľuje sa tep a organizmus sa dostáva do stavu pohotovosti. Ak sa to deje občas, telo si s tým poradí. Ak však človek sleduje negatívne správy každý deň a niekoľko hodín denne, stres sa môže postupne hromadiť. A práve dlhodobý stres patrí medzi najväčších nepriateľov zdravia.
Mnohí ľudia si myslia, že ich správy neovplyvňujú. Povedia si, že si ich len pozrú a idú ďalej. V skutočnosti však mozog informácie spracováva aj vtedy, keď si to neuvedomujeme. Ak celý deň počúvame o problémoch, nebezpečenstvách a katastrofách, začneme svet vnímať ako oveľa horšie miesto, než v skutočnosti je. A to môže ovplyvniť našu náladu, energiu aj pohľad na život.
Negatívne správy majú veľký vplyv na psychiku. Človek môže byť úzkostnejší, nervóznejší a viac sa obávať budúcnosti. Niektorí ľudia sa začnú báť vecí, ktoré nikdy nezažili a pravdepodobne ani nezažijú. Mozog si totiž nevie vždy uvedomiť rozdiel medzi informáciou a skutočnou skúsenosťou. Preto sa môže stať, že po hodine sledovania správ sa cítime vyčerpaní, hoci sme celý čas sedeli na gauči.
Veľkým problémom je aj to, že negatívne informácie sa šíria rýchlejšie než pozitívne. Ak niekde zachránia život alebo sa stane niečo pekné, často sa o tom hovorí len krátko. Ak sa stane nehoda alebo škandál, správa sa opakuje celý deň. Človek potom môže nadobudnúť pocit, že svet sa skladá len z problémov. Pritom každý deň sa dejú aj tisíce dobrých vecí, len sa o nich hovorí menej.
Po šesťdesiatke môže byť tento vplyv ešte výraznejší. Mnohí seniori trávia viac času doma a televízne správy sa stávajú pravidelnou súčasťou ich dňa. Niektorí sledujú správy ráno, na obed aj večer. Potom sa čudujú, prečo sú nervózni alebo prečo sa cítia psychicky unavení. Nie je to preto, že by boli slabší. Je to preto, že mozog jednoducho nedokáže neustále spracovávať negatívne informácie bez následkov.
Negatívne správy môžu ovplyvniť aj kvalitu spánku. Ak si večer pred spaním pozrieme katastrofy, konflikty alebo dramatické udalosti, mozog zostáva v napätí aj počas noci. Človek môže horšie zaspávať alebo sa častejšie budiť. A keď sa k tomu pridá ranné sledovanie ďalších zlých správ, vznikne začarovaný kruh únavy a stresu.
To však neznamená, že by sme mali prestať sledovať správy úplne. Byť informovaný je dôležité. Rozdiel je v tom, ako často a akým spôsobom informácie prijímame. Nie je potrebné sledovať každú udalosť desaťkrát denne. Väčšina dôležitých správ sa nezmení za niekoľko hodín. Svet sa nezrúti, ak si správy pozrieme len raz denne.
Veľmi pomáha vyvažovať negatívne informácie pozitívnymi aktivitami. Prechádzka v prírode, stretnutie s priateľmi, práca v záhrade alebo dobrá kniha dokážu zlepšiť náladu a znížiť stres. Mozog potrebuje nielen informácie, ale aj oddych. Ak ho neustále zásobujeme problémami sveta, nemá priestor na regeneráciu.
Dôležité je tiež uvedomiť si, že nemáme pod kontrolou všetko, čo sa deje okolo nás. Mnohí ľudia sa zbytočne trápia udalosťami, ktoré nemôžu ovplyvniť. Samozrejme, súcit a záujem o svet sú dôležité, ale neustále obavy nám nepomôžu vyriešiť problémy na druhom konci planéty. Zato môžu výrazne zhoršiť naše vlastné zdravie.
Veľkú úlohu zohráva aj to, s kým trávime čas. Ak sa stretávame s ľuďmi, ktorí hovoria len o katastrofách, chorobách a problémoch, postupne sa tým nakazíme aj my. Naopak, optimistickí ľudia nám pripomínajú, že život má aj peknú stránku. A tá si zaslúži rovnakú pozornosť ako problémy.
Mnohí seniori hovoria, že keď obmedzili sledovanie správ, začali sa cítiť pokojnejšie. Mali menej stresu, lepšie spali a viac si užívali každodenné chvíle. To neznamená, že prestali byť informovaní. Len prestali dovoliť negatívnym informáciám, aby ovládali ich život.
Naše zdravie ovplyvňuje nielen to, čo jeme alebo koľko sa hýbeme. Ovplyvňuje ho aj to, čím kŕmime svoju myseľ. Ak každý deň prijímame len strach, problémy a negatívne správy, nemôžeme očakávať, že sa budeme cítiť pokojne a spokojne.
Na záver si zapamätajte jednu jednoduchú myšlienku. Informácie sú dôležité, ale nemali by ovládať náš život. Svet bude mať vždy svoje problémy, no zároveň bude mať aj krásne momenty, dobrých ľudí a dôvody na úsmev. Je len na nás, čomu budeme venovať viac pozornosti.
Takže nabudúce, keď pozeráte správy a máte pocit, že sa celý svet rúti do záhuby, skúste na chvíľu vypnúť televízor, vyjsť von a nadýchnuť sa čerstvého vzduchu. Možno zistíte, že vo vašej ulici je stále pokoj, slnko stále svieti a sused stále kosí trávnik tak hlasno, ako keby súťažil o titul majstra sveta v kosení.